Kultúra v obci

Až do utvorenia prvej ČSR v r. 1918 niet žiadnych správ o kultúrnom živote obce, či o osvetovej práci v obci. Vieme, že od r. 1907 šlo o tuhú maďarizáciu, žiaci sa museli v školách učiť po maďarsky.

Záverečné skúšky - exámeny sa konali v maďarčine. Ľudové piesne sa spievali na svadbách, na zábavách, pri ľudových zvykoch. Tak sa udržiaval jazyk. V r. 1929 sa zakladá ľudová knižnica, Matica slovenská z Martina dodáva prvé slovenské knižky v roku 1934 to už bolo 164 kníh v obecnej ľudovej knižnici, v roku 196O to už bolo 1.500 kníh. Kultúrno-osvetová práca sa rozvíjala pomaly. Nebolo dosť finančných zdrojov. Nadšení jednotlivci organizovali ochotníkov. Hrávali sa ľudové hry od Urbánka, Jozefa Hollého, s nábož. tematikou, aj preložené hry českých autorov. Pred I. svetovou vojnou bola v obci miestna hudba. V r. 1934 bol založený krúžok dychovej hudby, ktorý úspešne účinkoval vyše desať rokov. V r. 1935 vznikol tanečný orchester, stal sa členom Hudobnej komory v Bratislave. Pred II. svetovou vojnou bol v obci spevácky krúžok, účinkoval pri náboženských podujatiach. Popri tom boli v obci divadelné ochotnícke predstavenia, estrády a ľudové veselice.

Pre kultúrnu prácu sa pretvoril adaptáciou bývalého kaštieľa objekt, ktorý mohol dôstojne slúžiť tejto činnosti. Tu bola zriadená aj kinosála, javisko na divadelné predstavenia. Na prízemí - MNV, sobášna miestnosť, miestnosť pre OB, MĽK, pre Poštu. V OB boli prvé kurzy šitia, varenia, vyšívania. Kurzy poriadali Výbory žien. Vydávajú sa Dedinské noviny.

Kroj zanikol koncom XIX. storočia. Iba jednotlivci nosili niektoré súčasti kroja, resp. skomolené súčasti bývalého kroja. Tunajší kroj bol jednoduchý, bez výrazných výšiviek, či ozdôb. Muži nosili súkenné nohavice - ahune z ovčej vlny, v lete si obúvali krpce, v zime súkenné papuče, len bohatšie vrstvy nosili čižmy. Ženy nosili skladané sukne, rubáše z bieleho plátna, ľanového plátna a modrotlače. Muži i ženy nosievali v zime kožuchy z ovčej kožušiny, muži na hlave baranicu.