Osobnosti

Peter Víťazoslav Rovnianek

Narodil sa 27. júna 1867 v Dolnom Hričove. Absolvoval dedinskú školu v rodnej obci, tri ročníky Gymnázia v Žiline, jeden ročník Gymnázia v maďarskom Jászbberénye. Potom pokračoval v štúdiu na Gymnáziu v Nitre, kde po absolvovaní dvoch rokov filozofie a zložením skúšok zo 7. a 8. ročníka ukončil gymnaziálne štúdium vyznamenaním pri maturite. V roku 1886 vstúpil do kňazského seminára v Pešti. Ako v gymnáziu, tak aj pri štúdiu teológie vynikal v prospechu a skúšky zložil vždy ako "primus eminenter". Nemohol sa zmieriť s tvrdou skutočnosťou, že sa študenti Slováci ani súkromne nemohli vzdelávať vo svojom rodnom jazyku a literatúre a tak sa pripraviť na svoje budúce pôsobenie medzi svojimi rodákmi. Rovnianek neskrýval svoje národné povedomie a príslušnosť k Slovákom. V snahe sprístupniť knižnicu slovenských autorov a slovenskú literatúru zriadenú pre študentov pripravoval spolu s priateľom a kolegom zo štúdia Andrejom Bielekom z Rakovej petíciu za otvorenie knižnice. Táto pripravovaná akcia pobúrila ich maďarských spolužiakov ako i predstavených seminára a Rovnianka s Bielekom vylúčili nielen zo seminára ale i zo všetkých vysokých škôl v Uhorsku. Po odchode zo seminára dňa 30. mája 1887 dostali zvláštne povolenie ukončiť učebný rok. Po úspešnom absolvovaní skúšok odchádza do Kláštora minoritov v Rakúsku, kde mu bola poskytnutá možnosť študovať na univerzite v Štýrskom Hradci. Tu sa zdokonalil v nemčine a francúzštine.

V júni 1888 zomiera následkom zranenia Rovniankov otec, syn Peter sa však domov vracia až po jeho smrti. Začiatkom augusta sa konali matičné slávnosti v Martine, ktorých sa Rovnianek zúčastnil s túžbou poznať osobne predákov Matice - Mudroňa, Vajanského, Dulu, Škultétyho, Halaša a i...

Nadchnutý ovzduším Martina sa odoberá do Ameriky. Na pôdu Spojených štátov vystupuje dňa 5. septembra 1888 z nemeckej lode Adler. Stáva sa žurnalistom - redaktor časopis "Nová vlasť", prekladá, píše príspevky do Katolíckych a Národných novín, zaviedol do Amerikánskoslovenských novín namiesto východoslovenského nárečia spisovnú slovenčinu, od roku 1901 vydával Slovenský denník, ktorý bol prvým slovenským denníkom v Amerike, humoristicko - satirický časopis Rarášek, literárny časopis Maják a hospodársky časopis Slovaktownske hlasy. Taktiež vydával slovenské kalendáre, beletriu a dokonca i náučne - popularizačné práce - "Národ a národnosť", "Dejepis Slovákov od najstaršej doby do dnešných časov". Jeho zásluhou bola verejnosť informovaná o Slovákoch a to predovšetkým článkami, ktoré o Slovákoch písal v časopise "The Emigrant" a brožúrkou "Kto sú Slováci", vydanou v roku 1893. Väčšina článkov bola písaná v národnom duchu, poučné, výchovné, bez milosti krešúce odrodilstvo, odnárodňovanie a "maďarónstvo" u Slovákov. Ostro kritizoval maďarizáciu a zásah vlády proti Slovákom, čo sa dovtedy nikto neodvážil. Pochopiteľne týmto pobúril proti sebe nielen vládu v Uhorsku, ale aj v Amerike žijúcich Maďarov a odrodilcov Slovákov.

V roku 1890 založil Slovenský spolok budovaný v čisto národnom duchu, bez rozdielov náboženského presvedčenia. O rok neskôr založil Spolok slovenských žien - Živenu. Bol spoluzakladateľom Matice Slovenskej v Amerike a aktívne sa zúčastnil aj pri zakladaní Slovenskej telocvičnej jednoty Sokol a Slovenskej ligy. V roku 1907 ho ruská vláda vymenovala za svojho vicekonzula v Pittsburgu. Zároveň sa v tomto roku oženil v Pittsburgu s Almou Meyer.

Ďalšou významnou udalosťou v živote amerických Slovákov bolo založenie Ústredného slovenského národného výboru v New Yorku 17. októbra 1905.

Ako prvý reagoval na krivdu, ktorá sa stala v roku 1910 pri sčítaní ľudu. Slovenských vysťahovalcov zapísali do rubriky "Hungarians", čo sa hlboko dotklo ich národného povedomia. Rovnianek zvolal do Pittsburgu 7. marca 1910 predstaviteľov národných časopisov slovenských, chorvátskych, slovinských, rusínskych a spoločne sa dohodli, že vytvoria delegáciu do Washingtonu, ktorá následne americkému prezidentovi predniesla návrh na zmenu sčítacích hárkov. Boli natoľko presvedčiví, že americký prezident napriek tomu, že sčítacie lístky už boli vytlačené, návrh podpísal.

P. V. Rovnianek svoje mimoriadne schopnosti uplatnil aj v ekonomickej oblasti. Založil prvú slovenskú notársku kanceláriu na pomoc prisťahovalcom, ktorá vystavovala cestovné pasy, vybavovala pohybové formality, agendu, výmenu peňazí, založil v USA banku pre Slovákov, mal nemalú účasť v podnikateľskej sfére. Stal sa známou osobnosťou aj vo vyšších politických kruhoch. No v čase hospodárskej krízy v Amerike následkom finančných krachov, rôznych podvodov, nežičlivcov a závistníkov Rovniankove podniky utrpeli tak veľké straty, že po zásahu štátnych úradov prišiel o všetko, aj o svoj osobný majetok. Vyčerpaný a sklamaný po 23 ročnej namáhavej práci 26. júla 1911 opustil Pittsburg hmotne i duševne ožobráčený. Odišiel do dobrovoľného azylu s vidinou, že v bohatých zlatonosných krajoch Colorada a Nevady nájde zlato, aby mohol nahradiť všetky dlhy. Bolo to 22 rokov bezútešnej námahy. Ale keď už začalo svitať na lepšie časy, náhle zomrel na infarkt 16. novembra 1933 v Hornitos - Californii. Pozostatky sú uložené v Chicagu.